reklama

Už nie som krvný panic

Tak sa totiž označujú tí, ktorí ešte nikdy dobrovoľne nedarovali krv. A toto je príbeh o tom, ako colorko k transfúznemu oddeleniu prišiel...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (18)
Obrázok blogu

Už ako malý som vraj bol skvelý prcek, lebo som u tety doktorky vôbec neplakával a na pichnutie ihlou som sa (vraj) dokonca tešil. No zabite ma, keď som dobrý :)

Netrvalo dlho a už okolo svojich dvanástich rokov som dobre vedel, že človek môže svoju krv dokonca darovať. A za peniaze, bisťu! No hoci mi nikto zatiaľ nevysvetlil, prečo môžu krv darovať až od svojich osemnástich rokov, nakoniec sa vo mne prebudil zdravý rozum a ľudskosť a moje prvé darovanie bolo bezplatné. A za tie roky som sa naň fest tešil!

V krátkom čase som dostal až dve ponuky na darovanie. Vybral som si tú neskôr ohlásenú a skôr zrealizovanú: Ísť so spolunetušičmi a nie s profesorkou zo školy, ku ktorej mám viacmenej neskrývanú averziu. Všetko podstatné o húfnom darovaní krvi nájdete pod týmto odkazom, kde sa ukrýva Noobyho virtuálna chalúka, konkrétne izbietka s reportážami o darovaniach. Ako vzorný príklad organizovaných odberov ich uvádza aj virtuálne centrum darcov krvi (inak fakt premakaná stránka) DarujKRV.sk .

Začalo to ukrutne skoro ráno (čiže pred ôsmou) v Ružinovskej nemocnici, kde sa nachádza teraz už asi jediná transfúzka v Bratislave. Vlastne, od 9. januára je stanica na Kramároch znovu obnovená. Postupne sa zjavovali známe tváre, v ktorých sa už zdiaľky zračil známy výraz netušenia ničoho. Ja, vtedy ešte panic, som odovzdal nejaké základné doklady a vyplnil dotazník .

Potom som si odmeral teplotu, sestra si ma zavolala na skúšobný odber (máličko, iba do skúmavky), naládoval som sa rožkom, čajom a malinovkou (pre redšiu krv) a počkal, kým sa uvoľní flek v odberovej miestnosti. Tam som si pekne krásne vyumýval paprče až po lakte a po chvíli som už ležal na lôžku. Tam na mňa čakala pekná sestrička, ihla a krvný vak. Po necelých desiatich minútach zariadenie zapípalo, a ja som bol voľný. Dokonca mi nebolo ani zle, cítil som sa úplne rovnako ako pred odberom (čo na tom, že sa sestra pozastavila nad tým, že som príliš bledý...). Ostatní nič netušiaci kolegovia boli na lôžku podstatne dlhšie, zrejme mali dosť hustú krv. Ja ako prvodarca som prišiel o 400 ml krvi, zvyšok ľudí o 450 ml.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu



Pocit, že som niekomu svojou krvou zachránil život, je veľmi fajn. Fajn bola tiež káva a oplátky, ktoré sme dostali v čakárni po odbere (no, bola to skôr biela káva, ale čo čakáte od slovenského zdravotníctva?) a tiež 60-korunový "gastráč", ktorý sa vzápätí stratil v nemocničnom bufete na veľmi dobrej pizzi a Kofole. Plusom je aj možnosť dať si pauzu v zamestnaní či škole. Mínusom celého rána na transfúzke bol akurát nejaký lacný americký film, ktorý však celkom dobre vypĺňal čas čakania výkrikmi typu "VYŘÍZNI MU JÁTRA!!! ... A TEĎ SRDCE!". Úplne stvorené do nemocnice :)))

Po desiatich bezplatných odberoch vzniká nárok na Bronzovú Jánskeho plaketu, po dvadsiatich na Striebornú (a tiež na oslobodenie od platenia 20-korunáčok v ambulanciách), 30 odberov u žien a 40 odberov u mužov znamená Zlatú plaketu a 60/80 odberov Diamantovú plaketu.

Tak čo, stretneme sa o tri mesiace?

Matej Michlík

Matej Michlík

Bloger 
  • Počet článkov:  128
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Toto je veľmi starý blog. Zoznam autorových rubrík:  Pražské zápiskySúkromnéFotografieOstatnéMédiáMobilyDopravaBratislava & SlovenskoTechnika4x4

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu